Nové Nedá mi, aby som po dlhom čase opäť neprispel do skoro mŕtvej rubriky...
V sobotu 20. 1. 2007 pripravili usporiadatelia z Farmaceutu Bratislava parádne preteky. Pripravili pretekárom niekoľko prekvapení...
Prvým boli propozície, v ktorých sa nedalo vyčítať, čo vlastne bude a kde to bude...
Druhým boli pokyny, ktoré už informovali o systéme pretekania a aj o mieste pretekov, no o tom, na ako dlhých, či krátkych, tratiach sa pobeží, o tom nie...
Veľmi sa mi páčila prvá časť s voľným výberom KS (teda žiaden scorelauf to nebol, neviem kedy sa to naučíme...), pretekári dostali mapy, kde boli lúčovité torzá kresby a v každom nejaká kontrola. Po absolvovaní tejto časti, ktorej úvodom bola aj na pozeranie zaujímavá hromadná štartovacia "mela", nasledovala výmena mapy, na ktorej už bola normálna trať. Bola celkom pekne postavená, no veľmi, veľmi dlhá (pre mňa veľmi, veľmi, veľmi, veľmi, veľmi, veľmi, veľmi dlhá). Mňa už na 5. KS prvej časti začala ukrutne bolieť noha a tak som z druhej časti absolvoval iba prvú a posledné dve kontroly. Potom som pozoroval dobiehajúcich pretekárov.
Bolo sa na čo pozerať, čistý riedky les umožňoval príjemné pozorovanie. Pretekári boli celkom spokojní, aj ovocné ceny - banány, mango i pomaranče boli veľmi potešujúce konzumovateľné ceny.
Tretím prekvapením bol netradičný formát vešania výsledkov. Sprava doľava, to zmiatlo viacerých, aj tých čo vešali, aj tých čo čítali... Všimol si niekto, že min. jedna kategória bola vyhlásená naopak? Veru všimol, ale už neskoro, keď už sa na to nikto nepamätal... Budem musieť s tou mojou pamäťou čosi robiť, už sa cítim ako zdravý "debil". Ale aj iní by mali, nech sa tak ako ja nemusia cítiť, fakt to nie je veľmi príjemný pocit, keď to okolie odhalí...

Veľmi si cením prácu všetkých usporiadateľov podujatí v orientačných športoch, a každoročne ju oceňujem viac a viac, aj preto, že dobrovoľníkov urobiť niečo pre radosť iných je stále akosi menej a menej...
Dlho som sem nenapísal. Nie že by nebolo o čom, bolo, ale tak rýchlo ako sa ma emócie zmocnili, tak rýchlo ma aj opustili. A pravdivejšie vysvetlenie je, že sa mi písať nechcelo...
Najhorší dojem mám z výsledkov, ktoré sa podobajú skráteným športovým správam 3:2, 2:0, 1:1, 7:3, 2:5, 3:3,... Veru áno, aj tak vyzerajú výsledky z našich športov. Výsledky, v ktorých sú iba mená resp. iba priezviská a časy pretekárov, také výsledky veľa neprezradia. - O koľko zaujímavejšie sú výsledky, z ktorých sa okrem priezvisk a časov dozvieme aj:
* O aké preteky a v akom športe išlo...
* Kedy a kde sa uskutočnili...
* Kto sa na tom podieľal - ktoré kluby a ktorí jednotlivci...
* Na akej mape sa účastníci trápili a aký typ pretekov absolvovali...
* Či počasie bolo priateľom alebo jedným zo súperov...
* Koľko merala trať príslušnej kategórie, koľko bolo na nej kontrolných stanovíšť a nebodaj aj ak je aj prevýšenie známe, prečo ho tam nepripísať...
Posledných pretekov ktorých som sa zúčastnil boli Mikulášske preteky minulý týždeň vo Vrakuňskom lesíku. Kedy, to si nepamätám (som už starý hlupák) a vo výsledkoch, ktoré sa po týždni objavili na svetle sveta dátum nie je... Boli to však krásne, veľmi veselé a zábavné preteky, mám takéto nezvyčajné formy orientačných športov rád. Každý účastník po dobehu obdržal bohatý balíček čokoládových výrobkov, občerstvenie bolo pripravené pre vodičov i spolujazdcov, dokonca aj počasie spolupracovalo.
Prečo však som bol diskvalifikovaný, to som sa dozvedel po dobehnutí do cieľa, no pohľad do výsledkov ma rozohnil z niekoľkých dôvodov:
* Hoci som bol diskvalifikovaný, skončil som na 9. mieste...
* O čo horší som bol diskvalifikovaný ako bol Juro Malatin a o čo lepší diskvalifikovaný som ako Mišo Pavelek?...
* Podľa výsledkového protokolu - Pre kategórie M 19-, M 45- a W 19- boli pripravené trate s voliteľným výberom KS, niektoré KS boli bez lampióna. Vyžadovalo to presné určenie polohy KS, čo sa nepodarilo značnému počtu pretekárov... Až tak presne som umiestnenie KS zisťoval v súlade s opisom, že som bol za to diskvalifikovaný, no nie je to pravda...
* Bolo treba iba hlúpo nabúchať kontroly do tých políčok, ktorých číslo v mape sa zhodovalo s číslom políčka v pretekárskom preukaze. Toto som však pochopil až po konzultácii v cieli. Mrzí ma to o to viac, lebo som dezinformáciu o spôsobe súťaženia poskytol aj mojim klubovým kolegom, prepáčte...
* Všetky KS som však určil správne, našiel celkom v pohode, no označovanie do preukazu bola mojej pretekárskej úrovni nezvládnuteľná činnosť...

Už teraz sa však teším na ďalšie podobné preteky. Doma som si poplakal, zmlátil syna, lebo bol lepší ako ja, potom ma v plači vystriedal on... A ja som trénoval razenie, nabudúce ma už usporiadateľ len tak ľahko neprekabáti! Každý deň si opakujem: jednotka do políčka č. 1, dvojka do č. 2, trojka do čísla 3, jedenástka do č. 11, dvadsaťdvojka do č. 22,...

Pekné gesto vykonala po vyhlásení výsledkov pretekov v lyžiarskom dvojboji 6. 3. 2004 na Pezinskej babe mladá sympatická 15-ročná pretekárka Dáša Mihálová, ktorá zvíťazila v kategórii C. Svoju cenu, plyšovú hračku (bobor alebo syseľ alebo svišť to bol), darovala najmladšiemu súperovi, 10-ročnému Jurajovi Malatinovi.
(Príbeh však mal ešte pokračovanie. Keď chlapca otec presviedčal, aby hračku daroval mladšej 7-ročnej sestre, možno tiež budúcej mladej orienťáčke, povedal že nie, lebo sa mu hračka veľmi páči. Neuplynulo ani 24 hodín a on skutočne, sám od seba to plyšové zviera svojej sestre dal...)

Aby aj v budúcom roku bolo čo najmenej príčin sem písavať...
Najmä preto, lebo sa mi nechce...

Po viac ako 7 mesiacoch opäť píšem do Pucovín. Nie preto som nenapísal, že by nebolo o čom, ak nerátam moju lenivosť, naozaj nebolo výraznej príčiny. Medzinárodné majstrovstvá Slovenska v lyžiarskom OB štafiet (2.3.2003) na Šachtičkách ma však rozdráždili niekoľkonásobne viac ako filmy v TV v sobotu po 24,00.
Snažím sa dívať na veci nezainteresovane a s nadhľadom. No keď niekto „pokazí nepokaziteľné“ (v podstate mám na to právo iba ja :- )))), akože sa Kazík volám) len preto, že čosi nedomyslel, ťažko sa na to povznáša. Orientačné športy sú činnosti, v ktorých spravodlivosť a zmysel pre fair-play je základnou ideou, ktorej sa drží usporiadateľ i športovec. Pre malý počet účastníkov sme na Slovensku zaviedli súťaže 2-členných štafiet. Systém je jednoduchý – kratšie úseky, lebo každý sa vydá do lesa 2x. Staviteľ tratí to naozaj nemá jednoduché, rozfarstovať pre pár štafiet úseky tak, aby jednotlivec v podstate na svojich úsekoch neriešil tie isté postupy, sa v bežných slovenských terénoch podarí málokedy. Preto sa využíva systém Motala – staviteľ postaví 4 rôzne trate, v núdzovom prípade 2. Zatiaľ je všetko v poriadku.
No, niekedy sa zle mapy pokôpkujú, následne zle očíslujú (alebo neočíslujú vôbec) a ... Stane sa, že pretekár ide 2x tú istú trať...
Inokedy zas sa nepodarí dĺžkovo vymyslieť približne rovnaké trate. Tak je jedna kratšia (K) a jedna dlhšia (D). Pokiaľ to pretekári vedia dopredu, fajn. Väčšinou však nevedia. Nevadí. Ak však najprv v jednej štafete odbehnú poradie úsekov KKDD, v druhej DDKK, už to asi v poriadku nebude. Najmä sa okamžite stratí prehľad o momentálnom poradí štafiet, ani náskok desiatok minút nemusí nič znamenať. Lepšie by bolo určiť kombinácie úsekov KDDK a DKKD.
Na Šachtičkách však ešte jeden faktor výrazne ovplyvňoval výhodu resp. nevýhodu poradia úsekov. V čase štartu zmrznutý sneh sa každou polhodinou menil vplyvom počasia na nechutnú miesivú kašu. Staviteľ v podstate postavil 4 trate, lebo jeden bežec išiel kontroly v poradí 51, 52, 53, 99 a jeho kolega v protismere 53, 52, 51, 99. Veľmi šťastné tiež nie… V kategóriách mužov a veteránov sa rozdielne dĺžky úsekov výrazne podpísali na výsledkoch. Kto mal variant KKDD, mal smolu. Únavu a zlý sneh “vyžral” práve na dlhom úseku. Ak sa vám zdá, že to nemohlo byť až také ako opisujem, pokúsim sa o malú analýzu. Vychádzam z neúplných výsledkov, no poradie na prvých 7. miestach v kat. M 21- a prvých 6. miestach v kat. M 35- je správne.
Poradie v cieli a kombinácia úsekov:
M 21- 1. KYS A 134,55 DDKK, 2. EBB A 140,15 DDKK, 3. VZA 148,31 DDKK, 4. KYS B 151,21 DDKK, 5. HUN 159,08 DDKK, 6. RBA 167,00 KKDD, 7. EBB B DDKK
M 35- 1. KYS A 127,03 DDKK, 2. EBB 130,46 DDKK, 3. VZA 131,19 DDKK, 4. CBA 133,54 KKDD, 5. HUN 138,11 KKDD, 6. KYS B 139,22 DDKK
Urobil som ešte poradie podľa časov na úsekoch. Aj touto cestou sa ešte raz hlboko ospravedlňujem môjmu štafetovému kolegovi Mlynkovi, že na odvzdávku po 2. úseku musel v koridore na mňa čakať skoro 1,5 minúty. Ani vo sne by mi nenapadlo, že keď ja som mal krátky úsek, tak on bude mať tiež. Šiel som na „veľkú“ a ani som gate nerozopol, počul som podozrivé výkriky podobajúce sa na moje meno. Bol som dosť ďaleko, tak som dobre nerozumel. Pre istotu som však vyšprintoval do cieľa. Mlynko tam netrpezlivo stepoval a ja neustrojený a nevyprázdnený som makal na trať. Mal som výčitky svedomia, veľké. Aj keď som nevládal - makal som naozaj ako „šrób“.
krátky / dlhý
1. Kazík 24,27 / 1. Franko 32,36
2. Jurčík 25,43 / 2. Nemec 33,21
3. Mlynárik 26,15 / 3. Kazík 36,00
4. Jankó 26,36 / 4. Ščehovič 37,12
5. Franko 26,43 / 5. Papuga 37,29
6. Vankó 26,45 / 6. Mitelman 38,54
7. Mitelman 27,28 / 7. Jankó 39,01
8. Nemec 27,39 / 8. Jurčík 39,14
9. Kollár J. 27,58 / 9. Kollár J. 39,46
10. Ščehovič 28,34 / 10. Kollár M. 43,12
11. Papuga 28,14 / 11. Mlynárik 45,12
12. Kollár M. 30,27 / 12. Vankó 46,59
13. Ďurčo D. 31,35 / 13. Mazúr 55,48
14. Mazúr 32,35 / 14. Ďurčo B. 56,30
15. Ďurčo B. 34,15
16. Pompura 40,57
+ ešte odpočuté v dave počas vyhlasovania výsledkov štafiet: "A ten ujo je veď organizátor, to on môže bežať?..." Všetci okolo sa rozosmiali a hovoria s ironickým nádychom: "Tu sa to môže, no normálne sa to, máš pravdu, nemôže..."

Našťastie titulok klame. Od pravdy však vôbec nemá ďaleko! Na 1. etape Pohára Slovenského krasu na parkovom OB v Betliari hneď v úvode hlásili pretekári ukradnutú SI jednotku. O pár minút na to už bola hlásená aj strata inej SI škatuľky. To už usporiadateľov zalieval pot nielen z tepla, ale zo stresu, že ak to takýmto tempom pôjde ďalej, na zajtra už SI škatuľky nebudú a do tých živočíšnych sa fakáč SI strkať nedá...?
No do konca pretekov sa už žiadna jednotka nemusela znovu osádzať. Čo však čert a ani nikto z pretekárov a určite najmä nik z organizátorov nechcel, z lesa priniesli zberači KS všetky stojany, no o 13 SI škatuliek menej ako mali. Situácia horšia ako zúfalá. Vyše 40 000 Sk v lufte, na zajtra ak zrušíme jednu zberku, jeden cieľ, jeden „clear“ a jeden „check“ je tak akurát škatuliek, v rezerve však neostane nič. Predpoklad, že niekto z pretekárov si rozširuje svoju sadu SI sa nenaplnila, keď jeden zo zberačov víťazoslávne zvýskol a z voľne pohodenej igelitky vylovil 5 škatuliek. Čo však ďalej, volať políciu, ísť prečesávať okolie jednotlivých stanovíšť a doslova štvornožky skúsiť prehľadať každú húštinu?
Predsa sa zberači ešte raz vybrali do terénu. Po hodine sa vrátili a v rukách naozaj držali niekoľko ďalších škatúľ. Dohromady 5. Vymákli miestnych šarvancov vo veku 8-9 rokov väčšinou z brazílskej komunity, z ktorých hádam každý už jednu škatuľku vlastnil. Okrem jednotiek mali zberači ešte jednu informáciu, že 2 ďalšie škatuľky sú už na ceste a možno bude aj tá posledná. To bola úľava, to bolo radosti ako keby Ježiško darčeky rozdával.
No nebolo to také jednoduché, kvôli tej jednej škatuľke museli aj domáci domorodci zapracovať a apelovať na ktorékoľvek stretnuvšie decko, nech tú blbosť prinesú, inak okamžite posielajú policajtov. Jedna zo škatúľ bola však poškodená, nefunkčná. Detváky ju skúšali nad ohňom nahrievať a ešte aj nejakou tyčou ju pretiahli, mala zdeformovanú jednu celú hranu. Naozaj aj tú poslednú riaditeľ pretekov nakoniec priniesol. Bola celá a funkčná.
Ak by naozaj ostal stav, že by po 1. E chýbalo 13 jednotiek, na Slovensku by sa už určite nenašiel usporiadateľ, ktorý bol ochotný riskovať a vedome išiel do šialenstva finančnej straty. Všetci už v duchu oprašovali papierové preukazy a „tešili“ sa na klasiku s razením. Zbohom SI, ako rýchlo prišlo, tak rýchlo i odišlo.
Ale také horúce to dúfam nebude. Stráženie KS však podceňovať nemožno. Najmä nie v parkoch a priestoroch voľne prístupných a oko provokujúcich. Poučme sa a dobre si strážme nie iba škatule nášmu srdcu blízke, ale aj škatuľky jednotiek SI!

Cením si prácu všetkých usporiadateľov podujatí v orientačných športoch, no nedá mi po pretekoch v Pezinku trochu nahlas si zanadávať.
Plný emócií som to chcel urobiť už po oblastných pretekoch “Západ-u“ 8.5.2002 v Bratislave. No ako nasratosť prišla, tak i odišla. Sobota v Kučišdorfskej doline bola však klincom – nie zlatým, ale do rakvy! A čo ma tak vzrušilo? Detské a náborové trate. Oblastné preteky sú max. s koeficientom C. Ľudovo povedané, z piatich stupňov náročnosti druhé najľahšie. No opäť neboli! Sledujem to v posledných rokoch pravidelne, lebo väčšina členov v našom klube sú začiatočníci, deti a náhodne presvedčivší, že jednoduchú trať OB v pohode zvládnu. Nedarí sa. Ani sa nečudujem. Ja som začínal s OB v trinástich a keď vyhrabem z archívu staré mapy s pretekárskymi traťami, musím krútiť hlavou, ako som dokázal dve hodiny blúdiť na primitívnej trati so 4 KS. Teraz uznanlivo pokyvujem hlavou a dumám, ako môj 10 ročný syn mohol na takej ťažkej trati nájsť zo 7 KS päť! Je mi však ľúto dospelých začiatočníkov, ktorých náborová trať je hodná úrovne M 21-D!!! Ako rýchlo sa mi podarilo osoby na pretekovú účasť presvedčiť, tak rýchlo tieto osoby znechutené, unavené, nahnevané, šťavnato z celého hrdla zahlásia (i dámy, učiteľky, potencionálni vychovávatelia našich nástupcov): „Kokotskejší šport som v živote nevidel(a)! Nikdy viac...“ Zamyslel sa však niekto nad tým prečo?
- Lebo:
* Po 3-4 návštevách lesa, keď sa im krása nášho športu demonštruje postupne, oni nachádzajú jeho úžasnosť, jedny nechutne postavené preteky, s kontrolami samá jama, konce násypov v hustníkoch, kôpka medzi 12 ryhami, skalný zráz v svahu plnom ďalších 20 podobných zrázov, to inak naozaj skončiť nemôže...
* Keď víťaz na trati, na ktorej má byť 30 minút je minút 80, argumentovať dĺžkou trate 2,5 km nestačí...
* Skončiť debatu pre poučenie do budúcnosti – Ty si k...t!, tiež nie je ideálnym riešením...
* Začať stavbu tratí od dospelých si zákonite „vyžerú“ tí najslabší...
* Pospájať kontroly na primeranú vzdialenosť je dobré riešenie pre usporiadateľa, ale zlé pre pretekára...
* Málokto pozná pravidlá. A keď ich nepozná, ani si ich neprečíta...
* Nedokážame zhodnotiť situáciu pohľadom detí a neskúsených, no poradiť si od nich nedáme...

Už viac rokov je stavba tratí dospelých a dorasteneckých kategórií veľmi dobrá. Pre najvýkonnostnejšiu skupinu sú trate skoro vždy superné. Pre rekreačných plebsákov však znížiť kilometráž o kilometer je nepostačujúce. Klobúk dolu pred výkonmi mužov v kat. M 21-D 19.5.2002, víťazovi v čase 125 min. a aj tým disknutým, lebo 2násobok takéhoto času víťaza by ich určite neodsunul do pozícií DISK! Pozrite si v pravidlách, aká má byť dĺžka trate v kat. M 21-D (ani nie hodinu). Ani Libant by 9,5 km s 350 m prevýšením pod 60 nezabehol!
Vážme si všetkých, aj tých, čo nosia 100 kilové „batohy“ vpredu, dajme šancu športovo sa vyžiť, opakujem športovo sa vyžiť!, nie vytrápiť, všetkým.
Pre porovnanie: Trať finále M SR na KT žien (videl som na www) bola orientačne jednoduchšia, ako trať M –12 (videl som u syna). Trať M –12 bola orientačná lahôdka, pekná trať pre K3...

Úvod národných súťaží v orientačnej cyklistike zabezpečili usporiadatelia z ŠK Cart print Nitra v okolí hradu Gýmeš v Tríbeči. Netradične hneď v začiatku sezóny to boli Medzinárodné majstrovstvá SR na krátkych a dlhých tratiach, podujatie, ktoré tradične sezónu v jeseni končí. Nakoľko však už v úvode júla čakajú orientátorov na horských bicykloch po prvý raz v histórii tohto orientačného športu majstrovstvá sveta vo Fontaineblau vo Francúzsku, v koncepcii prípravy nie len našich, ale i športovcov z okolitých štátov sa šampionát stal pútavým lákadlom a na prekvapenie asi aj ich samotných, sa v sobotu a nedeľu (20. a 21. 4. 2002) zišlo skoro 100 pretekárov z Nemecka, Rakúska, Česka, Maďarska a Slovenska.
Najmä v kategórii mužov sa na štarte objavili zvučné mená z prvej dvadsiatky minuloročného Svetového pohára – Česi Procházka a Ševčík, Rakúšania Wieser a Doerfler, Maďar Paulovits, no i náš Štefan Šurgan (Biko B. Bystrica). V ženách potešila najmä účasť kompletného rakúskeho reprezentačného družstva, Nemky Thomas a po ročnej zdravotnej pauze i návrat našej dámskej jednotky Aleny Ďurčovej z ŽU Žilina.
Nová mapa pre MTBO v mierke 1:15 000 bola však na prekvapenie pre väčšinu dosť zaostávajúca za očakávaním. Škoda, že najmä stavba krátkej trate neeleminovala mnohé nepresné skutočnosti najmä v klasifikácii a generalizácii (priesekových) komunikácií, ba práve naopak, na rozhodujúcom postupe ich zvýraznila. Dlhá trať už bola oveľa „príjemnejšia“, orientácia spoľahlivejšia.
Na rozmary aprílového počasia doplatili muži s licenciami, štartujúci na konci štartovej listiny. Husté krupobitie, krúpy ako čerešne, blesky, zabielený terén, potoky valiacej sa vody nedávali šancu presadiť sa, klobúk dolu na počesť všetkým, ktorí to i napriek tomu dokázali (Šabo, Šurgan,...).
Použitie SportIdentu, oku lahodiace špeciálne medaily pre tento šampionát, príležitostné tričká, prekvapujúco výborný výkon Ivety Janáskovej na KT a príjemné jarné počasie boli veľmi pozitívne faktory. No ubytovací zmätok, nedôsledná kontrola pretekárov na štarte i v cieli, kontroverzné verdikty s pravidlami, to je odvrátená tvár usmievavého ksichtu. Celkovo však to boli konečne v úvode naozaj preteky v orientačnej cyklistike! Som optimista, verím v stúpajúci trend. Tento rok bude určite skvelý! Moravákom i Maďarom verím, a Vazovkári i Bikovci sú tí lepší usporiadatelia. Tí, čo ste neboli, verte mi. Naozaj to bolo viac ako dobré!

Veru dávno som na Slovensku nebežal na pretekoch v lyžiarskom OB, na ktorých boli naozaj skvelé trate. Či už koncepciou stavby (výbery postupov), alebo kvalitnou úpravou stôp. Práve takéto boli preteky Medz. majstrovstvá SR v LOB na klasickýchj tratiach na Skalke 2. 3. 2002. Hoci súťaž sprevádzala hustá hmla, za účasti zopár Maďarov a Čechov pôsobiacich v slovenských kluboch to bola pretekárska bieda. 28 originálnych Slovákov je na preteky konané v najsamšom strede SR naozaj málo. Žeby to bolo tým, že vlastne toto bol až tretí náhradný termín šampionátu, ktorý sa mal pôvodne konať v Jahodnej pri Košiciach v januári? V nedeľu mali mať štafety minemálne takú účasť, aby mohli byť udelované tituly. Do rána nasnežilo nových 10 cm snehu a pretekárov vítalo slnečné zimné počasie, televízia a neupravené stopy. To by až taký problém nebol, no dosť máp pre pretekárov bez kódov pri takom počte zúčastnených je naozaj zarážajúci fakt. To, že usporiadateľom sa nepodarilo do výsledkov vmestiť údaje o dĺkach tratí je bežný rutinný nedostatok slovenských organizátorov. No že tam chýbajú i krstné mená, to sa ospravedlniť nedá, to je lajdáctvo. Hoci na niektorých pretekárov sa nekonečne dlho čakalo, činovníci neboli schopní využiť tento hluchý čas na prípravu ceremoniálu vyhlásenia výsledkov, a tak nervozita zúčastnených stúpla ešte viac. Vyhlásenie víťazov prebehlo relatívne dôstojne, pochváliť treba aj odovzdávanie praktických cien pre úspešných, vynikajúce občerstvenie v cieli, no spôsob vyhlasovania niektorých oznamov a čítanie výsledkov boli riadne negatívne fakty ešte viac ubíjajúce tento už i tak ledva sa zmietajúci orientačný šport. Som optimista, no takýmto prístupom podľa mnohých bude úbytok nadšencov pokračujúci...

Už niekoľko rokov sa vyhlasuje poradie najúspešnejších orientačných športovcov a trénerov SZOŠ v danom kalendárnom roku. Je však ťažko pochopiteľné, prečo mnohí (či už z našich radov, alebo zástupcovia novinárskej obce) reprodukujú tieto výsledky s titulkom Najlepší orientačný športovec, najlepší tréner... Bez urážky, všetkých ocenených či už športovcov alebo trénerov si veľmi vážim, najlepším však môže byť v tomto prípade ktokoľvek iný, lebo na hodnotetenie najlepších kritériá nemáme. Naše sú založené na súčte bodov za umiestnenenia na vrcholných svetových a domácich podujatiach, čiže na súčte úspechov. Ak by sme chceli vyhodnotiť najlepších, asi sa nám to objektívne ani nepodarí, mnohí (napr. pre mňa najlepší, by boli osobnosti asi trochu iné) sa však stále nezorientovali v základnom probléme. Ak v jednom hodnotení sústreďujeme 3 rôzne odvetvia športovej orientácie, ťažko môžeme niekoho označiť prívlastkom najlepší. To by naozaj musel byť superchlapom (superženou) v OB, LOB i OC. Ak by sme však hodnotili každý druh samostatne, označenie najlepší by prvým patrilo právom. Preto v SZOŠ, pokiaľ platia súčasné pravidlá hodnotenia, používajme aj správne termíny - Najúspešnejší orientačný športovec SZOŠ a Najúspešnejší tréner SZOŠ...

Hoci je sezóna OB a OC skončená, LOB ešte len pred nami, napriek tomu sa uskutočnilo 25.11. ďalšie podujatie so SportIdentom.. Dokonca sa razilo, a do dier sa zasúvali i šestkové fakáče (s erotikou, to nemá nič spoločné, sú to SI čipy vývojového typu 6). Síce len na demonštrančnej predvádzačke na dvojstolovom polygóne, ale prekvapujúco slušnej účastníckej kulise 17 rozhodcov z rozhodcovského seminára. (Samozrejme že som zahrnul i samotného Siegfrieda Rittera z firmy AES Arnstadt z Nemecka, výrobcu SI, dvoch Čechov z agentúry PRO ORIENT a zástupcu z radov rádiového OB). Dokonca to naozaj vyzerá tak, že v roku 2002 systém elektronického razenia SportIdent sa udomácni i v SR. Niektoré OB kluby budú mať bohatého ježiška, a my všetci bohaté možnosti...

Počas posledného víkendu sa v malokarpatských lesoch nad Račou uskutočnili skvele pripravené Medzinárodné majstrovstvá SR v orientačnej cyklistike. Okrem vynikajúcej špeciálnej mapy pre OC a výbornej stavby tratí pre majstrovské kategórie, vhodne zvoleného zhromaždiska, vítaného použitia elektronického spôsobu razenia, rýchleho výsledkového servisu, boli aj niektoré negatíva. Za obrovskú horúčavu a dotieravé komáre usporiadatelia nemohli. Za nedostatočné značenie na sobotný štart a najmä za príliš náročné trate pre začiatočníkov a deti do 14.r. áno. Sme nepoučiteľní, trať pre začiatočníkov, ktorá má mať charakter náborového umožnenia novým záujemcom nájsť čo najviac kontrol (o úspešnom absolvovaní celej trate ani radšej nesnívam), je ochotný a schopný postaviť len málokto. Je jedno či v OB alebo v OC. Keď vo výsledkoch sa objaví zo štartujúcich jediný pretekár čo trať naozaj prejde kompletne v čase 2 a pol hodiny, asi to nie je úplne v poriadku. Náborová trať nemôže byť postavená orientačnou náročnosťou kondičnej!!! Okrem toho, že má byť krátka (čo spravidla sa dodržať darí), má byť jednoduchá - primitívna až stupídne prostá. Ťažko sa vysvetľuje plačúcemu nešťastníkovi, ktorého v príprave poučujeme o tom, aká trať ich čaká, dodávame im psychických síl o jej zvládnutí "ľavou zadnou", po absolvovaní takejto trate s jednou nájdenou kontrolou, že zajtra, o týždeň, nabudúce to bude určite lepšie. V tomto roku mám skúsenosti, že to bude asi nikdy. Nadšenec zapálivší sa pre tak skvelú aktivitu ako sú orientačné športy po trpkej skúsenosti je nútený konštatovať, že súťažná forma športovej orientácie je preňho španielska dedina a viac už nikdy na preteky nepôjde. Podarilo sa mi nahovoriť 4 nových potencionálnych záujemcov rozšíriť naše rady orienťákov. Po pretekoch v sobotu a reakciách zúčastnených je najspoľahlivejšie (a aj najbezpečnejšie) priviesť k našim športom vlastné deti. A to určite ten správny spôsob nie je. Dajme konečne šancu všetkým!

Výňatok z komentára P. Klimpla o MED (EUD resp. ESD) na http://lpu.jas.cz/beda.htm: "Zatímco večer po vyhlášení vítězů se mládež dobře bavila na povedené diskotéce, v přilehlé místnosti se diskutovalo o budoucnosti EUD. Názory se dost rozcházely (kolik lidí má běžet, kolik má být závodů, kolik dnů) a tak se jen ví, že v roce 2002 se poběží v Polsku (Gdyně) a rok nato na Slovensku." Zaujímavé, vie to celá Európa, na Slovensku však určite nikto. Zas sa niekomu o pečených holuboch snívalo alebo je všetko inak?

S MAPOU ZA ZDRAVÍM je názov projektu, ktorý v centre Bratislavy organizuje bratislovsko-trnavská oblasť SZOŠ. Včera bol 1. máj, (žiaden Máj však neprišiel), no jednoduchú trať absolvovalo 103 občanov. Medzi nimi boli aj 70 ročné čulé dámy, kňazi v sutane, vozíčkari, kolobežkári, herečka, bezdomovec, tmavšie rómske spoluobčianky (tie boli také smädné, že túžba po nápoji ich presvedčila absolvovať orientačnú prechádzku) ale i bledý Cigáň s rodinou. Potešiteľný počet zúčastnených optimisticky naladil usporiadateľov, ktorých 27 účastníkov počas druhého dňa zas vrátilo do reality. O zaujímavé príhody však nie je núdza - pod Michalskou bránou "vyberač milodarov" okamžite rozdelil rajón: "dohodneme sa, toto je môj rajón a vy si to dajte (stojan s lampiónom) ďalej...", - hoci sú všetky KS strážené, aj tak sa niekomu pred očami "dozorcu" podarilo odlomiť obe raziace kliešte. Vo štvrtok 3. 5. v posledný deň akcie prišlo 34 odhodlancov. Dohromady 164.
Nasledujúca séria S MAPOU ZA ZDRAVÍM bude 30. 6. a 1. 7. od 16,00 do 19,00 pred Starou tržnicou.

Posledné zasadnutie predsedníctva zväzu sa uskutočnilo 19.4.2001 v Trenčianskych Tepliciach. Keďže súčasný predseda má momentálne detašované pôsobisko v tomto kúpeľnom mestečku, ostatní členovia riadiaceho orgánu vycestovali za ním. Aby necestovali len tak a trochu sa nabudili na ohnivé podnety zo sekcie LOB, rokovanie začalo 30 minútovým močením sa (nemyslí sa vypúšťanie odpadových tekutín z organizmu) v horúcej termálnej vode a následným polhodinovým potným zábalom. Nepomohlo to však, rokovanie bolo kľudné, bez emócií a prekvapujuco aj dobrých návrhov na riešenie problematických situácií. V najbližšom období kúpeľné močenie nahradia iba močením klasickým...

V nedeľu som sa zúčastnil oblastných pretekov v OB v Limbachu. Po prvý raz som bežal veteránsku M 35- (dobre som urobil, vyše 7 km s prevýšením 350 m mi bohate stačilo). Trať bola fajn, počasie super. Štartoval som neskoršie, tak som trochu pozoroval prácu mlade v cieli. Najprv úspešne vyprostili auto z blata blízkosti cieľovej čiary, v ktorom sedel časomerač. Časomerač sa z auta nepohol a meral časy asi z 20 m vzdialenosti. Na stopkách mal čas, ktorý v cieľovom zápise bol korigovaný internou diferenciou. Po 6 pretekárovi v cieli začali aj označovať poradie došlých preukazov (na poznámku, že číslo jedna už dávno je v cieli, ma odbili, že majú vlastný systém). Klobúk dolu, odmerali mi presný čas, výsledky sú v poriadku, žiadny nedostatok som nepostrehol. Len pozor do budúcnosti, tento systém dlhšie ako jedno podujatie (našťastie bezproblémové) nepreferujte!
Horšie však je, že dobré dohody ako pri organizovaní oblastných súťaží postupovať neplatili. Detské trate boli postavené tak, že KS boli absolútne nevhodné a obtiažne. Kondičná trať nie je to isté čo náborová (dobre že naša členka začiatočníčka 30-ročná neprišla, na open trati by sme ju ešte dnes hľadali...). Chápem, že nie vždy sa všetko podarí na prvý šup, ale v budúcnosti by ste, chlapci, mohli zalistovať v pravidlách (trate oblastného charakteru by mali byť dĺžkovo postavené na úroveň C), pre deti postaviť trate jednoduché, s jasnými KS a postupmi po líniách, neostýchať sa postaviť v lese ďalšie KS a nie iba využiť tie pre všetkých! Možno nabudúce nepríde iba 113 orienťákov a orienťáčikov, ale možno 150. Ale po ešte jednej takejto náročnosti bez náborovej trate a jednoduchých žiackych tratí možno iba 80.

PRETEK či PRETEKY - ČO HOVORIA ODBORNÍCI JAZYKOVEDCI
Na tému, ktorý termín je správny, prebehla takáto komunikácia medzi mnou a Jazykovedným ústavom Ľ. Štúra SAV:
Dobrý deň pani Nábělková,
možno sa neobraciam na správnu adresu, ale možno poradíte.
Pracujem v športe ako sekretár Slovenského zväzu orientačných športov. V športovej terminológii sa používa výraz pretek / preteky. Ktorý z nich je správny termín pre jedno podujatie? (Aj v médiách sa vyskytujú oba ekvivalenty.)
Ďakujem za odborné vyjadrenie.
Marian Kazík, gen. sekretár, Slovenský zväz orientačných športov

Z hľadiska platnej spisovnej kodifikácie je odpoveď na „dilemu“ pretek/preteky celkom jednoznačná... Sú to PRETEKY, tak, ako ste ich dali aj do subjektu Vášho mailu. V praxi sa možno stretnúť s podobou pretek, podobne ako dostih pri kodifikovanom dostihy, tieto podoby v jednotnom čísle však súčasná kodifikácia nepripúšťa.
Mira Nábělková, JÚĽŠ SAV

Mnohí naozaj túto rubriku pod názvom Pucoviny nevedia pochopiť a stráviť tak, ako som "poradil" v úvodnom komentári. Pre všetkých ešte jedna pomôcka - doplňte na správne miesto v nápise PUCOVINY mäkčeň a hneď budete mať jasnejšie! A možno sa aj miesto hnevu usmejete...

Skvelých 143 účastníkov figuruje vo výsledkoch 2. kola Oblastného rebríčka (Košicko-Prešovskej oblasti) v Košiciach! A to nepricestovali nijakí zahraniční, všetci boli NAŠI! V sobotu (10.3.) prišlo na sídlisko Ťahanovce 102 po orienťáku bažiacich osôb, v nedeľu na Furči skoro o pol stovky viac. Ak budú mať všetky oblastné podujatia takýto nárast, v jeseni na 10. kole privítajú možno i päťstého štartujúceho...

Tréningové denníky boli vyhotovené koncom novembra na podnet TMK s tým, že mládežnícki športovci si nevedia správne viesť záznamy o tréningovom procese a po dobrom tréningovom denníku pre OB je obrovský dopyt. Predseda TMK pripravil podklady, Cart print vytlačil denníky a 500 ks náklad sa mal rozpredať (á 30 Sk) podľa uznesenia P SZOŠ tak, že po 100 ks povinne odkúpia jednotlivé CTM (FBA, EBB, UKE) z prostriedkov na činnosť CTM. Z pol tisíca sa zatiaľ minulo presne 40 ks, z toho 12 si zobrali zástupcovia CTM FBA (nezaplatili), 20 CTM UKE (nezaplatili), 3 ks DUT (zaplatili), 2 ks CBA (zaplatili), a po 1 ks členovia z VBA, TPA, KYS (zaplatili). Tak potrebujú tie denníky naši športovci alebo nie? Mnohí si údaje zapisujú do obyčajného zošita a nemajú problém. Problémom však začína byť plná skriňa. Do kedy ešte? Alebo sľuby sa ...

Našťastie sa v dohľadnej dobe väčšia výprava reprezentovať na významnom medzinárodnom podujatí v zahraničí nechystá, no možnosti na zaodetetie už i tak dosť opotrebovaným materiálom sú stále horšie a horšie. Dôvodom je najmä ignorantstvo všetkých, ktorým bol v minulých obdobiach materiál (overaly, dederóny, cyklistické dresy) zapožičaný, doteraz však málokto sa unúval vyčistený (napr. vypratý) ho vrátiť. Skúste sa všetci "lepší" pozrieť po skriniach a nejakým spôsobom vráťte spomínané zvršky. Mnohí z Vás aj tak nemajú nárok ho obliekať a tí čo nárok majú, nemajú si čo obliecť...

Pondelňajšia (5.3.2001) reportáž zo SP v LOB vo Falune vo Švédsku, ktorá bola vysielaná v rámci Športových ozvien na STV 2, ma milo prekvapila. Šikovný štáb STV naozaj uplietol z ničoho pekne dlhý bič. Šot mal hlavu i pätu, solídne oboznámil diváka s aktuálnou situáciou v tomto športe u nás i vo svete, výrazne spropagoval sponzorov HI-TEC a GERMINA (je jedno, čí sú to sponzori, len aby sa neminul dobre mierený cieľ) a dal šancu vyťažiť čosi aj z tejto súčasnej biedy. A ešte som sa dozvedel výsledok tipovania - Akú čiapku bude mať na hlave vedúci výpravy? Konečne už Sarajevo ´84 stratil...

"Hltači bobúľ" pozor! V debate s predstaviteľmi Antidopingového výboru SR som sa dozvedel aj to, že odbery pre slovenských športovcov uskutočňujú za určitých podmienok zdarma. Vyžiadali si zoznam pretekárov reprezentujúcich SR v našich športoch (tých najlepších) a zoznam významných orientačných podujatí doma i vo svete. Žeby systém náhodnej kontroly aj pre športy za kopou sena?

Lyžiarsky OB začína svoju obrodu (aspoň dúfam)! 8. 3. prichádza na Slovensko známy ukrajinský tréner Anatolij Bilobžickyj, ktorý bude pôsobiť v Banskej Bystrici. Okrem toho, že jeden rok bude hlavným trénerom RT LOB, bude nápomocný pri tréningovom procese v CTM Ekonóm B. Bystrica. Verím že to bude v prospech aj OB. Držme mu palce.

Nové Nenormálna zima 2006/2007 zapríčinila, že aj sezóna lyžiarskych orientačných bežcov bola taká čudná. Tí najskalnejší ju ukončili v poslednom februárovom víkende na Králikoch, tí elitnejší na majstrovstvách sveta v Rusku. Na to, aké boli možnosti prípravy, tak vôbec nie najhoršie, ale...
Hoci všetky orientačné disciplíny sú si rovné, dosiahnuť lichotivé umiestnenie na 25. mieste je určite v LOB jednoduchšie ako v OC a v OC asi trošku jednoduchšie ako v OB. Svedčí o tom počet zúčastnených krajín, športovcov a najmä kvalita štartového poľa. V podstate to vystihuje aj systém súťaží, v OB platia najvyššie obmedzenia a kvalifikácia pre každú disciplínu, v OC je kvalifikácia uskutočňovaná pre dlhú trať a v LOB nie sú kvalifikácie na MS. Veď aj načo, 70 pretekárov sa do finále ľahko natlačí. 130 v OC je už dosť veľa a 180 v OB nenormálne mnoho...
Števo Šurgan dosiahol na MS v LOB 2007 v každom svojom štarte približne vyrovnané umiestnenia: šprint 25., dlhá trať 31., stredná trať 26. Trošku som porovnal, aká bola percentuálna časová strata na víťaza. Z tohoto pohľadu je najcennejšie 26. miesto na middle - 16 %, potom 31. na DT - 28 % a najhoršie je 25. v šprinte - 29 %...
U žien (dievčat skôr, dve z nich sú ešte vekom dorastenky) sú tie straty takéto: Hlaváčiková - špr. 29. - 44 %, DT 25. - 39 %, mid. 25. - 35 %. Ostatné dve boli na DT diskvalifikované, takže ich výsledkové straty sú takéto: Mihálová - špr. 40. - 78 %, mid. 36. - 69 %, Brozmanová - špr. 43. - 96 %, mid. 39. - 73 %.
Z tohto hľadiska sa všetci od pretekov k pretekom zlepšujú... Neporovnateľne najhodnotnejšie výkony podáva Šurgan, najlepšie umiestnenia však zozbierala Hlaváčiková. Tak aké sú toto výsledky?! Moja charakteristika - solídne, našepkáva, že na tú konkurencie neschopnú slovenskú biedu sú dosť dobré, v porovnaní s inými športami (neorientačnými) sa však už takými úžasnými nejavia. No dávajú nádej na to, že dôsledne zameraná príprava a systematický tréning môže spomínaným pretekárom priniesť vylepšenie umiestnení o 10.-12. priečok. Ale to je už debata o čomsi inom...

Od nového roka sa zavádza rankingové hodnotenie aj pre IOF LOB súťaže. Z výsledkov v predchádzajúcich obdobiach bolo vytvorené základné poradie, ktoré vyzerá celkom priaznivo aj pre slovenských pretekárov (dokonca sa tam nachádzam aj ja, čo ma šokovalo), no pohľad do poradia jasne ukazuje, aké je dôležité správne napísať meno pretekára a nedomrviť (nezameniť) meno z priezviskom. Systém registračných čísel by to určite vyriešil, no v IOF je to asi otázka ďalekej budúcnosti, hoci v iných športoch bežne funguje označenie skratkou krajiny a dátumu narodenia, prípadne ešte nejakého iného doplnkového údaja, napr. o pohlaví. Všimol som si, ako na zlé uvádzanie mien doplatili Slováci. V kat. žien Miroslava Seidlová a v mužoch Mikuláš Šabo. My ich poznáme, ale myslíte, že nejakí Japonec, Maďar, alebo Fín má v tom jasno?
32. Miroslava Seidlova SVK054 951
46. Maria Parakova SVK041 880
48. Lenka Ondrejkova SVK070 872
56. Miriam Kralova SVK072 809
60. Mirka Seidlova SVK071 738

143. Sabo Mikulas SVK060 644
148. Rostislav Navratil SVK064 641
155. Mikulas Sabo SVK066 579
(U nás v dedine sme mali štyroch s menom Štefan Laktiš v skoro rovnakom veku. Keby niet bližšie doplňujúcej prezývky, nikto by nevedel, kedy je o ktorom reč. Nebodaj by ešte všetci pôsobili v OB. To by bol zmätok na svetovom fóre. Učitelia v škole to však vyriešili doplnkom najst., st., ml., naml. Možno dosť primitívne riešenie, ale bolo to pred štvrťstoročím, veľmi nadčasové! A naozaj bol problém málokedy...)

Naši dospelí reprezentanti mali možnosť preniknúť na vyššie riadky výsledkových listín v štyroch finálových súťažiach MS v OB v Tampere, kde sa to až na 10. miesto Dávidíka a 24. Miklušovej v superšprinte veľmi nepodarilo. Uspokojujúce sú možno ešte 13. priečky štafiet, a to ostatné... To ostatné je realita. Pre našich športovcov amatérov primerané výsledky. Svet nespí. O satisfakciu sa mali pokúsiť naši dvaja najlepší na Svetových hrách v Akite, kde náročný severský terén vystriedal nám príbuznejší pieskový, zarastený. Optimistické výhľady na prienik medzi najlepších (veď štartovalo iba 38 pretekárov) však opäť vystriedala tvrdá realita. Posmeškári čítajúci a počúvajúci národné médiá sa potešili, nám ostáva iba spoľahnúť sa na možnosť každoročného reparátu na svetových šampionátoch od r. 2003. Náhoda úspechu hrozí častejšie, pri našich finančných možnostiach je však ešte nereálnejšia...

Správa z www - JAK TO VIDÍ BÉĎA: „O víkendu se v Jihlavě běží další mistrovství ČR - tentokráte na dlouhé trati. Na stránce závodu najdete všechny potřebné informace včetně seznamu přihlášených. V H21 je přihlášeno 74 závodníků, v D21 jen 38. Obrovský zájem je o start v H18, kde je přihlášeno 63 závodníků, v ostatních kategoriích je zájem podstatně menší: D18 - 26, H20 - 26, D20 - 21.“ Čo by sme my za to dali, keby celkový počet štartujúcich na MSR v OB na DT prevýšil počet prihlásených na MČR v jedinej kategórii H18...? A s nočnými to býva ešte horšie... Je to zrkadlo reality, netreba sa čudovať. Treba sa však zamyslieť, od akého počtu zúčastnených má zmysel zmysel tieto podujatia uskutočňovať. Česť usporiadateľom ochotným stratovosť týchto podujatí trpieť, zaslúžia si to! Na druhej strane však nezainteresované osoby si musia otrasné veci myslieť o našej mentálnej spôsobilosti, keď už pekných pár rokov neustále „nútime“ potencionálnych usporiadateľov šampionáty s dopredu známou chabou účasťou uskutočňovať...

1. septembra je nielen Deň ústavy SR, ale v tomto roku to bude i deň svadby dvoch vynikajúcich nórskych reprezentantov v OB Hanne Staffovej (2. miesto v aktuálnom svetovom rebríčku) a Bjornara Valstada (1. miesto v aktuálnom svetovom rebríčku).

Mäkký sneh a "antizimné" podmienky na ME v LOB v Rusku prinútili pretekárov bojovať okrem súperov aj proti počasiu. Aby sa im palice neprepadávali príliš do snehu, zväčšujú plochu "krúžkov" svojpomocne - z plastových fliaš, plechu, keramiky... Účel svätí prostriedky!

Vo Vologde v Rusku prebieha prvý európsky šampionát v LOB, avšak bez slovenskej účasti. ME sú zároveň aj majstrovstvami Európy v LOB do 23 rokov. Iste, odborníci v sekcii LOB určite správne posúdili program účasti na svetových podujatiach v sezóne 2000/2001, ale hryzie ma červík pochybnosti - pre štátne orgány je Svetový pohár iba "pánske huncútstvo" a zaujímajú ich iba výsledky majstrovských podujatí (prioritne dospelých a potom juniorských a ostatných vekových kategórií), neviem či pre slovenský LOB sú vynikajúce 9. a 11. miesto Andreja Patráša z JMS v LOB 2001 postačujúcimi výsledkami v prospech LOB. Možno Šurgan a Seidlová sa v danej vekovej kategórii mohli prezentovať aj výsledkami osožnými nielen pre reprezentáciu LOB ale i celkovú reprezentáciu SR v orientačných športoch...

Hoci vo Fínsku na 3. sérii SP v LOB naši LOB-áci neštartujú (šetria si peniaze na významnejšie podujatia), možno urobili chybu. Prečo? mohli nazbierať bodov a bodov, až by sa im z toho hlava krútila.
V kat. žien brala skvelých 15 bodov neznáma Japonka Tomoko Kiyama, ktorá za víťaznou Lenou Hasselström zaostala na trati 14 500 m/380 m/17 KS vyše hodiny a 10 minút. Na poslednej sérii SP vo Švédsku naše 2 reprezentantky mali stratu na prvú iba 27 - 35 minút a za 26. resp. 27. miesto brali 10 a 9 bodov.
U mužov na skvelom 32. mieste (poslednom) skončil na trati dlhej 24 100 m/515 m/23 KS pretekár Rory Morrish z exotického Írska so stratou na víťazného Juku Lankiho skoro hodiny a 50 minút. To naši muži vo Švédsku mali stratu 7 a 11 minút a stačilo to iba na nebodované 40. a 45. miesto. Ešte 29. Talian Mauro Simoni mal stratu vyše 35 min. Bolo by to skvelé pozdvihnutie sebavedomia pri umiestneniach na hranici dvadsiatky. Čo z toho, že pracne vybojované 40. miesto v silnej konkurencii je nedoceniteľné oproti 20. dosiahnutému prstom v zadku?